Už nie je normálne ísť sa len tak poprechádzať, pretože neustále máme niečo na starosti a neustále musíme niečo riešiť. Zašlo to dokonca až tak ďaleko, že ľudia zabúdajú na oddych. Keď si napríklad na chvíľku sadnú alebo ľahnú, majú pocit viny a nutkanie postaviť sa a ísť dať prať, umyť podlahu, alebo poutierať prach v spálni. Z nášho jednoduchého života, ktorý nebol až tak komplikovaný sa stal iba obyčajný beh o preteky. Súťažíme so sebou kto bude mať viac peňazí a kto krajšie auto a popri tom zabúdame na skutočnú podstatu života.
- Jednoducho sme tak sa tak naučili na rýchly život v strese kedy neustále niečo robíme a niekam sa ženieme, že nám už ani nepríde prirodzené sadnúť si, oddýchnuť si a porozprávať sa so svojími najbližšími. Myslím si že takýmto štýlom niektorí z nás prichádzajú o rozum, pretože strácajú základné jednoduché životné hodnoty a prichádzajú o potreby, ktoré sú podľa mňa nevyhnutné pre spokojný život plný radosti.
- Neustále ponáhľanie sa a život plný stresu nám prináša iba samé depresie a trápenia. Dostať sa potom z takéhoto kolobehu jak stane náročné a väčšinou si na to ani sami nevystačíme. Potom potrebujeme zavolať odborníka aby sa postaral ona že psychické zdravie a čudujeme sa, keď nám diagnostikuje ľahkú alebo stredne ťažkú depresiu. Čudujeme sa, pretože si myslíme že na život je normálne.
- To je však ten najväčší problém – cez samé stromy nevidíme les. Každý z nás by si teda mal nájsť aspoň pár minút denne, na to aby sedel vo svojom obľúbenom kresle, prikrytý svojou obľúbenou dekou, so svojou obľúbenou knihou v ruke a popíjal svoj obľúbený zelený čaj, pretože. Čím viac sa totižto naháňame, tým viac nám preteká náš vzácny život pomedzi prsty, a my si a nestíhame uvedomovať o čo všetko sa oberáme a o čo všetko prichádzame tým, že zabúdame myslieť aj na niečo iné ako na každodenný stres.